moj prvy blog

Eurovoľby: Šach alebo mat?

Slovenskí politickí klauni ponúkli svojim voličom v Eurovoľbách v roku 2014 veľmi chabé pokusy ako zachrániť náš štát. Akoby bolo úplne jedno, čo voličom naservírujú, hlavne, že slovenské bilbordy sú polepené ich vysmiatými ksichtami v luxusných oblekoch a kostýmoch.

Aj vy volíte nepoznaných? Práve tá ,,skutočná“ volebná kampaň dokáže vo veľkej miere osloviť nevedomých ľudí a nakŕmiť ich z obedového menu falošnými sľubmi viac či menej známych politikov. Vysoko kritickí voliči, ktorí sledujú celé volebné obdobie majú jasno, čo ktorý z nich dokáže či nedokáže slúbiť  a (ne)splniť.

Politický marketing sa na nás valí z každej strany. Lenže nikto nečíta volebné programy, ale všetci čítajú bilbordy, sledujú televízne debaty o ničom a zároveň o všetkom, a nezabúdajme na letáčiky, ktoré si nachádzame denno – denne vo svojích poštových schránkach.

Aj vy kričíte, keď stále počúvate skandovanie rôznych volebných hesiel, ktorým vôbec nerozumiete, ale majú vás prilákať a uloviť?  Heslá, ktoré sľubujú, o čo sa bude politický klaun po voľbách pokúšať, či azda snažiť.

Sme otrokmi? Sme! Tak tieto falošné politické kampane budú určené pre nás. Kampane, prostredníctvom ktorých sa politickí magnatí snažia z nás urobiť rovnocenných partnerov. Partnerov v tej vysnívanej, rozprávkovej EÚ.

Sen je ako motýľ, ktorý priletí z neznámych dial a mizne, keď ho ovalí skutočnosť. Tak aj my spolu so Slovenskom snívame o dovezení Európy do našej reality. Ceny už európske máme, aj kadejaké odvody, už len dotiahnúť sľubované platy životnú úroveň.

Veď máme neobmedzené možnosti, tak kde to viazne? Keď starostlivosť o nás je priam „ukážková“! A naše chcenie? Chcieť je pekná vlasnosť….

Načo sa hráme? Európa chce kopírovať USA, ale to jednoducho nikdy nebude možné. Toľko odlišných štátov s vlastnou históriou, problémami, ekonomikou a mentalitou ľudí nikdy nebude viesť k sympatickému fungovaniu.

Rozprávať o víťazstve v prípade, keď aj subjekty s nalepším výsledkom nezískali ani taký počet hlasov, ktorý by bol potrebný k zvolenie v klasických parlamentných voľbách, môže iba človek, ktorý je mimo reality a nemá všetkých päť po hromade.Takže čo sme chceli, to máme….je dobojované. Bojovalo až viac ako 13% voličov, a ten zvyšok radšej griloval európske kuriatká a užíval si peknú slnečnú sobotu. Tým, že sme nešli voliť sa len dobrovoľne vzdávame možnosti rozhodovať o svojich prioritách. Našich 13 poslancov sa tam aj tak dostalo. Vybrali si ich tí, ktorí si splnili občianskú povinnosť.

Položme si otázku, čo je lepšie? Či skutočnosť, keď k voľbám príde 13% voličov, ktorí sa evidentne o politiku zaujímajú (ak prišli), majú názor (ak volili), chápu svoju občianskú zodpovednosť a nie je im jedno, že by ich hlas nebolo počuť alebo to, ak by sa muselo voliť povinne a nechali by sme sa očariť uprimnými sloganmi z bilbordov.

Neklamme si…tieto voľby, žiadného víťaza nemajú. Prehrali sme všetci, a to najmä vinou tej väčšiny, ktorá naivne hlasovala svojou lenivosťou, pohodlnosťou, prípadne bojkotom.

Ďalší dobre platení poskokovia EÚ málokoho zaujímajú. Aj vám to tak príde, ako keby sme si dobrovoľne odhlasovali príkazy a zákazy na čokoľvek? Ak by sme tam dali figúrky s kývajúcou hlavou hore a dole, výjde to rovnako a lacnejšie. Aj napriek všetkému sa našlo nejaké pomyselné svetlo v tej nekonečnej tme. Dovoľujeme si srdečne zablahoželať k vysnívaným flekom, finančným dietkám a európskej pohodlnosti. Tak nech žije rôznorodosť!